MIME-Version: 1.0 Content-Type: multipart/related; boundary="----=_NextPart_01C941CB.55D48F50" Tento dokument je jednosúborová webová stránka, nazývaná tiež webový archív. Ak sa zobrazuje toto hlásenie, váš prehľadávač alebo editor nepodporuje súbory webových archívov. Prevezmite prehľadávač, ktorý podporuje webové archívy, napríklad program Windows® Internet Explorer®. ------=_NextPart_01C941CB.55D48F50 Content-Location: file:///C:/144CD48E/gavran.htm Content-Transfer-Encoding: quoted-printable Content-Type: text/html; charset="us-ascii"
Na prelome tisícročí prekladateľ
a vydavateľ Ján Jankovič predstavil slovenskej
kultúre chorvátskeho spisovateľa Mira Gavrana (1961),
ktorý už v tom období bol známym dramaturgom=
aj
mimo hraníc svojej vlasti a bývalej Juhoslávie:
celý rad zahraničných vydavateľstiev už vydal =
jeho
romány, poviedky, ako aj prózu pre deti, no najmä
v divadelnom svete Gavran bol autorom, ktorý mal za sebou u&=
2;
rad úspešných inscenovaných hier – od Holan=
dska
po Gruzinsko bol jediným súčasným chorváts=
kym
autorom, ktorého hry d=
okonca
uvádzali v USA a jeho dielo bolo ovenčené
niekoľkými prestížnymi medzinárodnými
cenami. Prvý výber z Gavranových hier, ktor&yacut=
e;
vydal Jankovič Drámy a komédie (2000) relatí=
vne
rýchlo oslovili aj slovenskú divadelnú obec, a to
tak, že v priebehu ďalších dvoch sezón
hneď niekoľko slovenských profesionálnych scé=
;n
uviedlo jeho hry na svojich javiskách.
Z tejto, pre slovenský
divadelný kontext nezvyčajnej situácie sa roku 20=
03
zrodila v trnavskom Divadle Jána Palárika myšlienka zorganizovať
slovenskú prehliadku inscenácií Gavranových hier
pod názvom GAVRANFEST.
Prehliadka mala veľký ohlas aj v slovenskom, ale najme
medzinárodnom kontexte, tak že=
druhý ročník mal=
už
medzinárodný
charakter, rovnako ako tretí, ktorý sa konal roku 2006.
Tieto tri ročníky GAVRANFEST-u, na ktorých vystúp=
ili
divadlá zo Zvolena, Martina, dve prešovské scény,
divadlá z Banskej Bystrice, Brna, dva záhrebské
profesionálne súbory, divadlá z Celja,
Ľubľany, z Paríža, Krakova a samozrejme
domáci trnavký
súbor, nastolili otázku charakteru,
výnimočnosti a popularity Gavrana ako dramatického
autora. Navyše stály stúpajúci záujem
o Gavrana a prihlášky na GAVRANFEST, ktoré
začali prichádzať z Roi de Jeniero, Bombaju, At&eacut=
e;n,
Moskvy, Mníchova, Pardubíc, Ausburgu, Dubrovníka,
Budapešti, Paríža, Avignonu atď.
potvrdzujú, že opus tohto autora má stále
stúpajúcu tendenciu a že ešte dlhší
čas bude zamestnávať
teatrológov, kritickú obec a najširšiu
divadelnú verejnosť...
Michal Bab=
iak:
Gavranovo zrkadlo.
In: Miro Gavran: Drámy a komédie III.
Vydalo Vydavateľstvo Jána Jankoviča.
Bratislava 2007.
Úryvok
.
Gavran nevenuje pozornosť len osobnostiam zo sveta umen=
ia
a histórie.
Popri
veľkých a vznešených postavách
privádza na scénu aj tie obyčajné, pričom
víťazí
nápaditá hra ...
Ján Jankovič: Definitívne slovenský
Gavran.
In: Miro Gavran Drámy a komédie II.
Vydavateľstvo a agentúra Jána Jankoviča
a Divadelný ústav.
Bratislava 2003.
Úryvok.

Preklad: Já=
;n
Jankovič
S=
céna
a kostýmy: =
Miriam
Struhárová
C=
horeografia:
Jozef Dolinský ml.
Dizaj=
n:
Martin Bajaník
Produkcia: Tibor Bruckm=
ayer
R&eac=
ute;žia:
Minim F. Otzow, a.h.
&Uacu=
te;činkujú:
Dagmar Bruckmayerová, Andrea
Karnasová, Andrea Zimányi - Profantová